Lokácia: PGU
Názov inštalácie:Under the Wall
Autor: Tereza Barabash (UA)
Podľa oficiálnych údajov zomrelo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viac ako 726 detí. 726 kvetov vytvorených z detských albumov a školských zošitov.
24. februára sa začala vojna medzi Ruskom a Ukrajinou (ktorá sa v skutočnosti vlečie už 8 rokov). Nasledujúci deň som vzala nášho syna preč z Ľvova. Myslela som si, že o niekoľko hodín sa nebudem mať kam a ku komu vrátiť, pretože okupanti fyzicky zničia moju krajinu. Nemohla som si vziať všetky nevyhnutné veci na cestu, času bolo príliš málo. Vzala som si slnečné okuliare, aby zakryli moje uslzené oči.
Dnes je september, moja krajina naďalej existuje a naši vojaci bránia naše životy a slobodu. Stále mám slnečné okuliare, no už neplačem; ľudská myseľ má schopnosť prispôsobiť sa novej situácii a prijať ju ako fakt. Masové zabíjanie civilistov, vrátane detí…
Hľadím na svojho syna, ktorý je v bezpečí, a premýšľam nad tým, či je naozaj možné akceptovať to a súhlasiť s tým? Dokážu to rodičia prežiť?
Do súčasnej chvíle bolo podľa oficiálnych údajov zavraždených viac ako 726 detí. Každým dňom toto „číslo“ rastie…
According to official data, more than 726 children have died since the beginning of the Russian invasion of Ukraine. 726 flowers made of children’s albums and school notebooks.
The 24th of February saw the outbreak of a full-scale war between Russia and Ukraine (which has actually been dragging on for 8 years). The following day I took our son out of Lviv. I thought that in a few hours I would have nowhere and no one to return to, because the occupiers would physically destroy my country. I was unable to take all the essentials I needed for the journey, there was too little time. I took my sunglasses to cover my tearful eyes.
Today is September, my country continues to exist and our soldiers defend our lives and our freedom. I’m still wearing sunglasses, but I don’t cry anymore; the human mind has a capacity to adapt to the new situation and accept it as fact. Mass killings of civilians, including children…
I look at my son, who is safe and I think, is it really possible to accept it and agree with it? Can the parents survive this?
Currently, official data indicate the murder of over 726 children. Every day this “number” grows…
Tereza Barabash (UA)
SK
Tereza Barabash pracuje s textilom, tvorí inštalácie, audiovizuálne umenie a land art. Študovala na Národnej umeleckej akadémii v Ľvove. Dvakrát získala štipendium “Gaude Polonia” v programe Ministerstva kultúry Poľskej republiky (v roku 2010 a 2016). Od roku 2010 je členkou Národného zväzu umelcov Ukrajiny. Aktívne participuje na medzinárodných výstavách, festivaloch, plein-airoch, rezidenciách a umeleckých projektov na Ukrajine aj v zahraničí. Získala niekoľko ocenení, medzi nimi dve najvyššie – Zlatú medailu a Akapi Foundation Award na 15. Medzinárodnom trienále textilu v Lodzi (Poľsko, 2016) za dielo “Rain in UA”. Je laureátkou francúzskeho Programu pre vedcov a umelcov v exile (PAUSE) (2023) na École nationale supérieure des arts décoratifs (Francúzsko). Získala štipendium v rámci programu Vidnova Fellowship Ukraine pod hlavičkou Insha Osvita (2023-2024). Žije a pracuje v Ľvove.
ENG
Tereza Barabash works with textiles, installation, audiovisual art and land art. Studied at Lviv National Academy of Art. Twice (2010, 2016) scholarship holder of “Gaude Polonia” program of Polish Republic Ministry of Culture. Since 2010, a member of the National Union of Artists of Ukraine. Active participant of international exhibitions, festivals, plein-airs, residences, art projects in Ukraine and abroad. Owns multiple awards, among them two highest honors: the Golden Medal and the Akapi Foundation Award at the 15th International Textile Triennial in Lodz, Poland (2016) for the work “Rain in UA”. Laureate of the French Hosting program for Scientists and Artists in exile (PAUSE) (2023). The School of Decorative Arts, Paris, France. Scholarship holder of program Vidnova Fellowship Ukraine, by Insha Osvita (2023-2024). Lives and works in Lviv.
