ŽIŽA 2025

ŽIŽA – Žilinský festival svetla

Termín: 19. – 20. 9. 2025
Čas: 19:00 – 23:00
Organizátori: Mesto Žilina, OOCR Malá Fatra a MM festival group
Spoluorganizátori: Institut Světelného Designu Praha
Podpora a partneri: Rosenfeldov Palác, Považská galéria umenia v Žiline, Mestský úrad Žilina, Turistická informačná kancelária mesta Žilina, Evanielický kostol a.v., Pasá:ž a Útvar hlavného architekta Žilina, ZUŠ Ladislava Árvaya, Krajská hvezdáreň v Žiline, Tržnica Žilina

Realizácia a dramaturgia: Katarína Morávek Ďuricová, Tomáš Morávek
Komunikácia, produkcia a podpora: Veronika Tabačková, Anna Gazdíková, Michal Michálek,
Grafiký dizajn a layout: Profigrafik.sk

Zažite vizuálne a multižánrové umenie v uliciach mesta Žilina. Už po piaty krát vám ŽIŽA – Žilinský festival svetla, organizovaný pod záštitou OOCR Malá Fatra a mesta Žilina, ponúkne možnosť zažiť v priebehu dvoch septembrových večerov svetelné a multimediálne inštalácie domácich umelcov zo Žiliny, z rôznych kútov Slovenska ale aj zahraničia​. Ako každý rok vás festival prevedie mestom a pootvorí vám dvere viacerých žilinských budov, do ktorých bežne nezablúdite. Festival pokračuje vo svojej snahe ozvláštniť verejný priestor a ukázať obyvateľom mesta a jeho návštevníkom koľko podôb môže nadobudnúť, aké zaujímavé miesta skrýva a ako dokážu aj naoko “neviditeľné” verejné budovy a priestory živou umeleckou intervenciou zaujať a inšpirovať.

V termíne 19. a 20. septembra festival predstaví širokú škálu inštalácií, v ktorých sa svetlo stáva spoločne s ďalšími umeleckými nástrojmi a formami centrom umeleckého zážitku. Hlavným dramaturgickým momentom tohtoročného kurátorského výberu ŽIŽA – žilinského festivalu svetla, je multižánrovosť. Akým spôsobom funguje svetlo v diele, ktoré zasiahne okrem zraku aj ďalšie naše zmysly? Dokáže nám takýto multisenzorický zážitok sprostredkovať svoj obsah ešte zosilnenejšie?

Každé z 11 diel tohtoročného festivalu pracuje so svetlom ako médiom zdeľujúcim svoju myšlienku jedinečným spôsobom, poukazujúc na niektorú z mnohých modalít a schopností tohto umeleckého nástroja. V kombinácii s hudbou, projekciami a objektovými inštaláciami vytvorili lokálni aj zahraniční umelci diela, ktoré vás vtiahnu do svojej jedinečnej atmosféry. Okrem toho, že je v inštaláciách tohto ročníka svetlo samo jedným z prostriedkov ich umeleckého vyjadrenia, dáva v dielach možnosť vidieť niečo mimo seba. Zviditeľňuje to, čo tu viac nie je (Under the Wall, The Last Call) a v silnom audio-vizuálnom zážitku sprítomňuje nevidené, no cítené (The Substance of Fear, Fugit). Má schopnosť priblížiť vzdialené (Svetlá vesmíru), ale aj novým spôsobom prepojiť známe a blízke (Harmonic Pulse of the Market, UNIVERSUM). Svetlo sa môže stať architektom priestoru a vytvoriť podmanivé atmosféry oscilujúce medzi pohybom a pokojom (Axis / Drift), neutrálnym tichom a jedinečným tónom (Čiary). Zároveň však môže plniť aj svoj esenciálny účel – prestupovať tmou (Trhlina, Hor).

Svetelné a multižánrové inštalácie tohto ročníka doplní aj tentokrát široká varieta sprievodného programu, ktorej vyvrcholením bude audio-vizuálne predstavenie V E K T R O S K O P △ v Evanjelickom kostole (ul. Martina Rázusa). Pokračujúc v téme multižánrovosti predstaví komponované dielo živej hudby, kombinujúcej hru na orientálne nástroje, elektronickú hudbu či organ a podmanivých svetelných a vizuálnych technológií. Dramaturgia sprievodného programu sa v tomto ročníku výrazne zamerala taktiež na výstavy, ktoré budú môcť návštevníci zhliadnuť v rôznych budovách aj exteriéroch žilinského centra. Od Považskej galérie umenia, cez PASÁ:Ž až po Burianovu vežu, ktorá poskytne večerný pohľad z vtáčej perspektívy na jedinečnú expozíciu rozsvietených diel tohto ročníka.

Okrem jedinečných zážitkov festival v tomto roku predstaví v rámci svojej dramaturgie aj diela, ktoré roviny umeleckého spracovania nesú závažné posolstvá súčasnosti a emotívne výpovede. Spracované do podmanivých audio-vizuálnych diel, ich zážitok sa dotýka čohosi hlboko v človeku. Súčasná doba nedovoľuje aby sme zatvárali oči pred svetom a kde inde ako práve v umení možno osvetliť individuálnu skúsenosť jednotlivca, ktorá sa stáva kolektívnou realitou spoločnosti. Predsa len je základnou schopnosťou svetla osvetľovať a ukazovať…

Za celý realizačný tím Anna Gazdíková a Katarína Morávek Ďuricová

Názov inštalácie: Hor

Lokácia: Balustráda
Autor: Žiža crew

Hor, Hór, alebo Latinsky Horus je meno staroegyptského vládcu, boha slnka, nebies a svetla. V dávnej mytológii boli slnko a mesiac považované za jeho oči.

Svetelná inštalácia Hor je pokračovaním série festivalových inštalácií viditeľných zo širokého okolia mesta Žilina, ktoré sa stali súčasťou už štyroch uplynulých realizácií festivalu ŽIŽA. Svetelné lúče presvetľujúce nočnú oblohu zrkadlia dynamický, tepajúci život mesta pod nimi a tentokrát sa rozsvietia priamo zo srdca centra mesta, z balustrády.

---

Hor or Horus in Latin is the name of the ancient Egyptian ruler, the god of the sun, sky and light. In ancient mythology, the sun and moon were considered his eyes.

The light installation Hor is a continuation of a series of festival installations visible from the wide surroundings of Žilina, which have been part of the past four editions of the ŽIŽA festival. The beams of light illuminating the night sky mirror the dynamic, pulsating life of the city below, and this time they are going to be lit directly from the heart of the city centre – from the balustrade.

Názov inštalácie: Under the Wall

Lokácia: PGU

Autor: Tereza Barabash (UA)

Podľa oficiálnych údajov zomrelo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viac ako 726 detí. 726 kvetov vytvorených z detských albumov a školských zošitov.

24. februára sa začala vojna medzi Ruskom a Ukrajinou (ktorá sa v skutočnosti vlečie už 8 rokov). Nasledujúci deň som vzala nášho syna preč z Ľvova. Myslela som si, že o niekoľko hodín sa nebudem mať kam a ku komu vrátiť, pretože okupanti fyzicky zničia moju krajinu. Nemohla som si vziať všetky nevyhnutné veci na cestu, času bolo príliš málo. Vzala som si slnečné okuliare, aby zakryli moje uslzené oči.

Dnes je september, moja krajina naďalej existuje a naši vojaci bránia naše životy a slobodu. Stále mám slnečné okuliare, no už neplačem; ľudská myseľ má schopnosť prispôsobiť sa novej situácii a prijať ju ako fakt. Masové zabíjanie civilistov, vrátane detí…

Hľadím na svojho syna, ktorý je v bezpečí, a premýšľam nad tým, či je naozaj možné akceptovať to a súhlasiť s tým? Dokážu to rodičia prežiť?

Do súčasnej chvíle bolo podľa oficiálnych údajov zavraždených viac ako 726 detí. Každým dňom toto „číslo“ rastie…

According to official data, more than 726 children have died since the beginning of the Russian invasion of Ukraine. 726 flowers made of children’s albums and school notebooks.

The 24th of February saw the outbreak of a full-scale war between Russia and Ukraine (which has actually been dragging on for 8 years). The following day I took our son out of Lviv. I thought that in a few hours I would have nowhere and no one to return to, because the occupiers would physically destroy my country. I was unable to take all the essentials I needed for the journey, there was too little time. I took my sunglasses to cover my tearful eyes.

Today is September, my country continues to exist and our soldiers defend our lives and our freedom. I’m still wearing sunglasses, but I don’t cry anymore; the human mind has a capacity to adapt to the new situation and accept it as fact. Mass killings of civilians, including children…

I look at my son, who is safe and I think, is it really possible to accept it and agree with it? Can the parents survive this?

Currently, official data indicate the murder of over 726 children. Every day this “number” grows…

---

Tereza Barabash (UA)

Názov inštalácie: Svetlá vesmíru

Lokácia: Sad na Studničkách

Autor: Krajská hvezdáreň v Žiline (SK)

Tak vzdialené a tajomné. Nebeské objekty človeka fascinovali už od počiatku ľudstva a neprestávajú ho uchvacovať dodnes. Hľadiac na ne šošovkami teleskopov, postupne odkrývame prostredníctvom technologických pokrokov ich skutočnú podobu. No aké to je, zažiť vesmírne telesá zblízka, vo svetle, ktoré rozpráva príbehy neznámych hôr, cudzích údolí a nehostinných krajín? A čo naša modrá planéta? Poznáme všetky jej podoby? Ako vyzerá pre oko dívajúce sa z  vesmíru?

Obrovské svietiace modely Zeme, Mesiaca, Marsu a Jupitera vás prenesú do vesmírnych diaľav a odhalia svoje tajomstvá. Svetelné objekty vám umožnia zhliadnuť krátery, kaňony, moria, sopky, búrky či polárnu žiaru na vybraných planétach Slnečnej sústavy. A to všetko nečakane zblízka.

---

So distant and mysterious. Celestial objects have fascinated humans since the beginning of humanity and continue to captivate us to this day. Looking at them through the lenses of telescopes, we gradually reveal their true form through technological advances. But what is it like to experience cosmic bodies up close, in a light that tells the stories of unknown mountains, foreign valleys and inhospitable lands? And what about our blue planet? Do we know all its forms? What does it look like to the eye looking from space?

Giant luminous models of the Earth, Moon, Mars and Jupiter will transport you to the depths of space and reveal their secrets. Luminous objects will allow you to see craters, canyons, seas, volcanoes, storms or auroras on selected planets of the Solar System. And all of that unexpectedly close.

 

Institut Světelného Designu (ISD)

ISD vznikl v květnu 2008 z iniciativy několika výrazných osobností v oblasti světelného designu, divadelní produkce, umělců a techniků zaměřených na práci se současnými technologiemi. ISD je projektem při České organizaci scénografů, divadelních architektů a techniků (dále jen ČOSDAT, z.s), která je českým střediskem OISTAT – rozsáhlé mezinárodní aktivní organizace stejně zaměřené

Názov inštalácie: Axis / Drift

Lokácia: Mestský úrad

Autor: Karel Karlos Šimek (CZ)

www.karelkarlossimek.eu

Axis / Drift skúma napätie medzi pevnou štruktúrou a plynulým pohybom. Svetlo sa objavuje, vzďaľuje, rozplýva a znovu zoskupuje — vytvárajúc meniacu sa architektúru, ktorú nedefinujú steny ani hmota, ale rytmus, línie a posuny.

Priestor sa stáva poľom pohybu a nehybnosti, kde vnímanie je tvarované pomalými prechodmi a jemnými rekonfiguráciami svetla. Nič nezostáva dlho nehybné; každá forma je dočasná, každá symetria chvíľková. Inštalácia pozýva diváka stať sa súčasťou tichej choreografie prítomnosti a neprítomnosti — do miesta, kde sa štruktúra stáva pocitom a samotné svetlo sa stáva architektúrou.

---

Axis / Drift explores the tension between fixed structure and fluid motion. Light appears, drift, dissolve, and reassemble — forming a shifting architecture defined not by walls or mass, but by rhythm, alignment, and displacement.

The space becomes a field of movement and stillness, where perception is shaped by slow transitions and the subtle reconfiguration of light. Nothing holds still for long; every form is temporary, every symmetry momentary. Installation invites the viewer to take part in a quiet choreography of presence and absence — a place where structure becomes sensation, and light becomes the architecture itself.

 

Karel Karlos Šimek (CZ)

Karel Karlos Šimek je nezávislý svetelný dizajnér so sídlom v Prahe, ktorého tvorba sa rozpína medzi divadlom, operou, baletom, koncertami, inštaláciami a festivalmi. Jeho fascinácia svetlom sa začala v roku 2012 ako spôsobom formovania priestoru a vnímania prostredníctvom vizuálnych médií a odvtedy sa vyvinula do osobitej dizajnérskej praxe, ktorá spája minimalizmus s emocionálnym prežitkom. Svoju profesionálnu cestu začal v Národnom divadle v Brne ako svetelný technik, neskôr pôsobí v Českej republike aj v zahraničí a spolupracuje s poprednými umelcami a inštitúciami v krajine. Pravidelne spolupracuje s národnými divadlami vrátane Národného divadla v Prahe, Národného divadla v Brne a Národného divadla Moravskoslezského. Je súčasťou mnohých kriticky oceňovaných a odborne uznávaných projektov v Českej republike aj v zahraničí – vrátane spolupráce s fínskou umeleckou skupinou MimoArt. Jeho kolaboratívna prax zahŕňa dlhodobé partnerstvá s umelcami ako Radim Vizváry, režisérka Daniela Špinar a choreograf Martin Talaga, aj so súbormi ako Lenka Vagnerová & Company, Spitfire Company, DEKKADANCERS, Tantehorse, Laterna Magika, Cirk La Putyka a 420PEOPLE. Pravidelne spolupracuje aj s nemeckými a švajčiarskymi umelcami súčasného cirkusu, čo odráža interdisciplinárne a medzinárodné zameranie.

V posledných rokoch sa jeho tvorba rozšírila o inštalácie a site-specific diela. Jeho svetelné inštalácie boli prezentované na pražskom Signal festivale a na festivale ŽIŽA na Slovensku. Jeho diela skúmajú svetlo ako priestorové a emocionálne médium prostredníctvom minimalistických a architektonických foriem. Svetlom formuje prostredie a usmerňuje vnímanie. Jeho tvorba je menej o tom, čo vidí, a viac o tom, čo publikum zažíva, a hoci každé dielo začína jeho vlastnou víziou, dôraz sa kladie na to, čo iní objavujú vlastnými očami. Neexperimentuje so svetlom – zaujíma ním stanovisko.

---

Karel Karlos Šimek is a Prague-based freelance lighting designer whose work spans theatre, opera, ballet, concerts, installations, and festivals. His fascination with light began in 2012 as a way to shape space and perception through visual media, and has since evolved into a distinctive design practice that blends minimalism with emotional depth. He began his professional journey at the National Theatre in Brno as a lighting technician, later becoming head of lighting at Švanda Theatre in Prague. Since 2015, he has worked independently across the Czech Republic and internationally, collaborating with some of the country’s leading artists and institutions. He works regularly with Czech national theatres, including the National Theatre Prague, National Theatre Brno, and the National Moravian-Silesian Theatre. Karel has contributed to a number of projects that have received critical and professional recognition, both in the Czech Republic and internationally—including work with the Finnish company MimoArt. His collaborative practice includes long-term partnerships with artists such as Radim Vizváry, director Daniela Špinar, and choreographer Martin Talaga, as well as ensembles like Lenka Vagnerová & Company, Spitfire Company, DEKKADANCERS, Tantehorse, Laterna Magika, Cirk La Putyka, and 420PEOPLE. He also works regularly with German and Swiss contemporary circus artists, reflecting a cross-disciplinary and international focus.

In recent years, his work has expanded into installation and site-specific design. His lighting installations have also been presented at Prague’s Signal Festival and the Festival of Light in Žilina, Slovakia. His works explore light as a spatial and emotional medium through minimalistic and architectural forms. He uses light to shape environments and guide perception. His work is less about what he sees and more about what the audience experiences and even though each piece begins with his own vision, the focus lies in what others discover through their own eyes. He’s not experimenting with light—he’s using it to make statements.

Názov inštalácie: Trhlina

Lokácia: Pasáž (z ulice Makovického)

Autor: Tomáš Morávek (CZ)

www.tomasmoravek.eu

 

Stena môže pôsobiť ako koniec, no aj tá najpevnejšia v sebe nesie nejakú slabosť – drobnú vadu, trhlinu cez ktorú môže preniknúť svetlo. A možno práve cez tieto trhliny prechádza premena. To, čo spočiatku vyzerá ako narušenie pevného a daného sa môže stať vstupným bodom pre svetlo, s ktorým prichádza zmena. Okamih zlomu.

Inštalácia “Trhlina” pracuje s jednoduchým princípom deformácie svetla skrz materiál – efekt, ktorý bol, je a bude využívaný pre krásu svojej jednoduchosti. Inštalácia poskytuje pozorovateľovi možnosť návratu k mýtickému chápaniu svetla ako sily, ktorá prestupuje tmou a hmotou.

No trhlina nemusí byť len fyzická, ale aj vnútorná. V človeku, v čase, v priestore. “Vo všetkom sa objavujú trhliny, práve cez ne preniká svetlo.” Leonard Cohen.

---

A wall may seem like a termination, but even the strongest wall has some weakness — a small flaw, a crack through which light can penetrate. And perhaps it is through these cracks that transformation occurs. What initially appears to be a disruption of the solid and the given can become an entry point for light, bringing change. A moment of rupture.

The installation „Trhlina“ (Crack) works with the simple principle of light deformation through material – an effect that has been, is, and will continue to be used for the beauty of its simplicity. The installation offers the observer the opportunity to return to the mythical understanding of light as a force that penetrates darkness and matter.

But a crack does not have to be only physical, it can also be internal. In a person, in time, in space. „There is a crack in everything, that’s how light gets in.“ Leonard Cohen.

 

Tomáš Morávek, CZ

www.tomasmoravek.eu

Tomáš Morávek (1981) objavil povolanie svetelného dizajnéra vďaka tanečnému konzervatóriu Duncan Center v Prahe, kde pracoval ako technik. Od tohto momentu sa čoraz viac zaujímal o súčasný tanec, vizuálne umenie a svetelný dizajn scénických umení. Fascinuje ho možnosť vytvárania špecifických atmosfér alebo stavania celého interiéru na scéne výhradne prostredníctvom osvetlenia. Skúsenosti získal v priebehu svojej kariéry nielen v pražských divadlách, ale aj spoluprácou s Divadlom bratov Formanovcov, s ktorými precestoval Francúzsko, realizáciou projektov so študentmi Amsterdam University of Arts v Holandsku, spoluprácou s režisérkou Veselkou Kunchevovou a Petarom Todorovom v Bulharsku, v rámci festivalov L1 v Maďarsku, spoluprácou s priestorom Stanica Žilina – Záriečie, kde sa stretol aj so svojím dlhoročným spolupracovníkom Jarom Viňarským.

---

Tomáš Morávek (1981) discovered the profession of lighting design thanks to the Duncan Center Dance Conservatory in Prague, where he worked as a technician. From that moment on, he became increasingly interested in contemporary dance, visual arts and lighting design for the performing arts. He is fascinated by the possibility of creating specific atmospheres or building an entire interior on stage solely through lighting. During his career, he has gained experience not only in Prague theatres, but also by collaborating with the Forman Brothers, with whom he travelled through France, by realising projects with students of the Amsterdam University of Arts in the Netherlands, by collaborating with director Veselka Kuncheva and Petaro Todorov in Bulgaria, within the L1 festivals in Hungary, and by collaboration with the Stanica Žilina – Záriečie space, where he also met his long-time collaborator Jaro Viňarský.

Názov inštalácie: Harmonic Pulse of the Market

Lokácia: Tržnica

Autor:Juraj Čech (SK)

 

Na zrekonštruovanom trhovisku v Žiline vytvoril autor priestor, kde sa hudba premieňa na svetlo a svetlo na zážitok v zdieľanom vnímaní.

Interaktívna svetelná inštalácia reaguje svojou vizuálnou podobou na sound design vytvorený špeciálne pre toto miesto a chvíľu. Je tvorená LED pásmi, riadenými cez prepojenie dvoch softvérových prostredí – jedno slúži na generovanie a prehrávanie hudobného obsahu, druhé na spracovanie dát a ovládanie svetla v reálnom čase. Táto technická spolupráca umožňuje presné zosúladenie svetelných vzorcov s rytmom, dynamikou a náladou hudobnej kompozície. Svetelná hra a hudba tak v symbióze vytvárajú akúsi neviditeľnú sieť, ktorá symbolicky prepája návštevníkov trhoviska – komunitu ľudí, ktorá sa tu denne stretáva, komunikuje a spoluvytvára jedinečnú atmosféru miesta.

Trhovisko sa tak stáva živým, dýchajúcim organizmom – miestom spoločného pulzu, kde technológia a umenie prepájajú nielen zmysly, ale aj ľudí medzi sebou.

---

In the restored marketplace in Žilina, the author created a space where music is transformed into light and light into a common experience in shared perception.

The interactive light installation responds with its visual form to the sound design created specifically for this place and this moment. It’s made of LED strips, controlled through the connection of two software environments – one serves to generate and perform musical content, the other to process data and control light in real time. This technical cooperation allows for precise alignment of light patterns with the rhythm, dynamics and mood of the musical composition. The symbiotic play of light and music thus create a kind of invisible network that symbolically connects the visitors of the marketplace – a community of people who meet here daily, communicate and co-create the unique atmosphere of the place.

The marketplace thus becomes a living, breathing organism – a place of common pulse, where technology and art connect not only the senses, but also people with each other.

 

Juraj Čech (SK)

Juraj Čech je svetelný dizajnér a hudobník pôvodom zo Žiliny, v súčasnosti pôsobiaci v Bratislave. Dlhodobo spolupracuje s Bratislavským bábkovým divadlom a A4 – priestor pre súčasnú kultúru, kde rozvíja svoj záujem o prepájanie scénického svetla a zvuku v rámci divadelnej a intermediálnej tvorby.

Ako autor svetelného dizajnu a hudby sa podieľal na viacerých inscenáciách nezávislých slovenských zoskupení, medzi nimi Uhol_92, mimoOs, Jedným dychom, SkRAT ale napríklad aj SĽUK. Jeho rukopis sa vyznačuje citlivým prístupom ku kompozícii a atmosfére priestoru. Vo svojej hudobnej produkcii prepája analógové a digitálne nástroje, tradičné i experimentálne formy a kompozície. Zaujíma ho dialóg medzi zvukom a svetlom – ich vzájomná rezonancia, vrstvenie a schopnosť vytvárať nové priestorové a zmyslové zážitky.

Inštalácia na trhovisku v Žiline predstavuje osobný návrat do rodného mesta a zároveň vykročenie tvorbou do verejného priestoru, kde sa svetlo a hudba stávajú nástrojom spoločného vnímania a prepájania ľudí.

---

Juraj Čech is a lighting designer and musician originally from Žilina, currently based in Bratislava. He has been cooperating with the Bratislava Puppet Theatre and A4 – a space for contemporary culture, building on his interest in connecting stage light and sound within the framework of theatrical and intermedia creation.

As an author of lighting design and music, he has participated in several productions of independent Slovak artistic groups, including Uhol_92, mimoOs, Jedným dychom, SkRAT, but also SĽUK. His style is characterized by a sensitive approach to composition and the atmosphere of space. In his musical production, he connects analog and digital instruments, traditional and experimental forms and compositions. He is interested in the dialogue between sound and light – their mutual resonance, layering and ability to create new spatial and sensory experiences.

The installation at the marketplace in Žilina represents a personal return to his hometown and at the same time a creative step into the public space, where light and music become a tool for shared perception and connecting people.

Názov inštalácie: The Substrate of Fear

Lokácia: Rosenfeldov palác

Autor: Ján Gašparovič (SK)

Ostré tóny rozbíjajúcich sa okenných výplní znejúce úvodom – okamih zlomu, keď tlak z neznámeho zdroja preráža bariéru medzi vonkajším a vnútorným svetom. Následne sa v kruhovom pohybe začínajú ozývať kroky. Monotónne, znepokojivé a vtieravé. Zvuková site-specific inštalácia ponúka divákovi ponor do znepokojujúceho priestoru neviditeľnej hrozby.

Dielo vytvára na základe multikanálového zvuku priestorovú ilúziu, vyvolávajúc pocit akoby sa poslucháč ocitol priamo v miestnosti, kde sa niečo rozbilo – nie len sklo, ale aj pocit bezpečia. Inštalácia skúma tému latentného strachu, prítomnosti neviditeľného tlaku a psychologickej reakcie na moment zraniteľnosti.

---

Sharp tones of shattering window panes sounding through the beginning of a piece – a moment of rupture, when pressure from an unknown source breaks through the barrier between the outer and inner worlds. Then, footsteps begin to echo in a circular motion. Monotonous, disturbing and intrusive. The site-specific sound installation invites viewers into the disturbing space of an invisible threat.

The work creates a spatial illusion based on multichannel sound, evoking the feeling as if the listener would find himself directly in a room where something has broken – not just glass, but also a sense of safety. The installation explores the theme of latent fear, the presence of invisible pressure and the psychological reaction to a moment of vulnerability.

 

Ján Gašparovič (SK)

Ján Gašparovič je multimediálny umelec, pochádzajúci zo Žiliny. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri Skla a momentálne žije a pôsobí v Prahe.

Vo svojich prácach systematicky skúma priestor a zvuk prevažne spôsobom “in situ”. Jeho site-specific diela dokazujú umelecký všestrannosť, no hlavné ťažisko stále zostáva na prácach úzko prepojených s vedeckými poznatkami. A práve toto je oblasť, v ktorej je Ján Gašparovič solitérom na scéne slovenského súčasného umenia, kde sa hranice medzi vedou, technikou a umením prekračujú len málokedy. Napriek ich vedeckej orientácii sú jeho práce vždy precízne prevedené, v minimalistickom priestorovom dizajne. Jeho výstavy sú vizuálnymi, zvukovými aj fyzickými zážitkami.

---

Ján Gašparovič is a multimedia artist from Žilina. He graduated from the Academy of Fine Arts in Bratislava at the Glass Studio and currently lives and works in Prague.

In his works, he systematically explores space and sound, mostly in an “in situ” manner. His site-specific works demonstrate artistic versatility, but his main focus remains on pieces closely connected to scientific knowledge. And this is precisely the area in which Ján Gašparovič is a solitaire on the Slovak contemporary art scene where the boundaries between science, technology and art are rarely crossed. Despite their scientific orientation, his works are always executed with precision in a minimalist spatial design. His exhibitions are visual, sound and physical experiences.

Názov inštalácie: The Last Call

Lokácia: Rosenfeldov palác

Autor: Ján Gašparovič (SK)

Z výskumu EÚ vyplýva, že za posledných 40 rokov zmizol každý šiesty vták – od roku 1980 ich ubudlo približne 600 miliónov. Najmenej 40 % druhov je na ústupe a každému ôsmemu druhu hrozí vyhynutie. Site-specific inštalácia “The Last Call” sa zaoberá úbytkom ohrozených druhov vtákov v strednej Európe, z ktorých mnohé miznú v dôsledku rozširovania miest. Dielo inštalované v záhrade využíva zvukové prvky na evokáciu prítomnosti aj neprítomnosti týchto vtákov. Stáva sa tak doslovným, a zároveň symbolickým priestorom napätia medzi urbanistickým rozvojom a ekologickým úpadkom.

Kľúčovým objektom záujmu je v inštalácii dážďovník obyčajný (Apus apus) – vták, ktorý je v súčasnosti závislý od budov, pretože jeho prirodzené biotopy ako miesta hniezdenia miznú. Tieto umelé miesta hniezdenia sú však často zničené počas rekonštrukcií alebo zatepľovania – niekedy nevedomky, často v dôsledku zanedbania. To poukazuje na napätie medzi vlastníckymi právami a zákonnými povinnosťami chrániť ohrozené druhy, pričom sa zdôrazňuje problém zosúladenia mestského rozvoja s ekologickou starostlivosťou.

Základom inštalácie je viackanálové zvukové dielo. Vonkajšie reproduktory umiestnené v záhrade sa spúšťajú pomocou snímačov pohybu v určitom čase. Zvukovú kulisu tvoria terénne nahrávky vybraných druhov vtákov získané z vedeckých databáz. Digitálna manipulácia a postprodukcia stierajú hranice medzi prirodzeným a umelým, čím podnecujú k zamysleniu sa nad tým, ako sa príroda správa, keď je presunutá alebo rekontextualizovaná.

Projekt vychádzajúci z posthumanistickej a feministickej teórie spochybňuje antropocentrické mestské plánovanie a obhajuje inkluzívnejšie, etické vzťahy medzi ľuďmi, neľudskými druhmi a spoločným prostredím. To všetko tematizované predovšetkým v kontexte klimatickej krízy.

---

EU research shows that one in six birds has disappeared in the last 40 years – an estimated 600 million have disappeared since 1980. At least 40% of species are in decline and one in eight are at risk of extinction. Site-specific installation “The Last Call” addresses the decline of endangered bird species in Central Europe, many of which are disappearing due to urban sprawl. The work, installed in a garden, uses sound elements to evoke the presence and absence of these birds. It becomes a literal and symbolic space of tension between urban development and ecological decline.

The key object of interest in the installation is the Common Swift (Apus apus) – a bird that is currently dependent on buildings for nesting because its natural habitats are disappearing. However, these artificial nesting sites are often destroyed during renovations or insulation processes – sometimes unknowingly, often due to neglect. This highlights the tension between property rights and legal obligations to protect endangered species, highlighting the problem of reconciling urban development with ecological care.

The installation is based on a multi-channel sound work. Outdoor speakers placed in the garden are triggered by motion sensors at specific times. The soundscape is created by field recordings of selected bird species obtained from scientific databases. Digital manipulation and post-production blur the boundaries between the natural and the artificial, encouraging reflection on how nature behaves when it is displaced or recontextualized.

Drawing on posthumanist and feminist theory, the project challenges anthropocentric urban planning and advocates for more inclusive, ethical relationships between humans, non-human species, and the shared environment. Thematized especially in the context of the climate crisis.

 

Ján Gašparovič (SK)

Ján Gašparovič je multimediálny umelec, pochádzajúci zo Žiliny. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri Skla a momentálne žije a pôsobí v Prahe.

Vo svojich prácach systematicky skúma priestor a zvuk prevažne spôsobom “in situ”. Jeho site-specific diela dokazujú umelecký všestrannosť, no hlavné ťažisko stále zostáva na prácach úzko prepojených s vedeckými poznatkami. A práve toto je oblasť, v ktorej je Ján Gašparovič solitérom na scéne slovenského súčasného umenia, kde sa hranice medzi vedou, technikou a umením prekračujú len málokedy. Napriek ich vedeckej orientácii sú jeho práce vždy precízne prevedené, v minimalistickom priestorovom dizajne. Jeho výstavy sú vizuálnymi, zvukovými aj fyzickými zážitkami.

---

Ján Gašparovič is a multimedia artist from Žilina. He graduated from the Academy of Fine Arts in Bratislava at the Glass Studio and currently lives and works in Prague.

In his works, he systematically explores space and sound, mostly in an “in situ” manner. His site-specific works demonstrate artistic versatility, but his main focus remains on pieces closely connected to scientific knowledge. And this is precisely the area in which Ján Gašparovič is a solitaire on the Slovak contemporary art scene where the boundaries between science, technology and art are rarely crossed. Despite their scientific orientation, his works are always executed with precision in a minimalist spatial design. His exhibitions are visual, sound and physical experiences.

Názov inštalácie: ČIARY

Lokácia: ZUŠ L. Árvaya

Autor: Veronika Šmírová (SK)

https://www.instagram.com/veronika__smirova/

https://art.aku.sk/diela/206/ciary

 

Interaktívna zvuková inštalácia performatívneho charakteru pracuje s horizontálnymi a vertikálnymi líniami, vytvárajúcimi symbolický hudobný nástroj tvorený z čiar, ktoré sa pohybom diváka deformujú a vydávajú zvuk. Dielo v sebe nesie odkaz na tzv. teóriu hudby sfér. Koncept predstavený Pythagorom, v ktorom tvrdí, že každý predmet či už živý alebo neživý sa pohybuje v špecifickom rytme a rezonuje špecifickou vibráciou. Každá čiara tak má svoj tón a každý pohyb prostredím inštalácie ju rozoznieva spôsobom jej vlastným.

---

An interactive site-specific installation primarily works with horizontal space and vertical lines, creating a symbolic musical instrument made out of lines that deform and emit sound when the viewer moves through them. The work carries a reference to the theory of “the music of the spheres”. A concept introduced by Pythagoras, in which he claims that every object, whether animate or inanimate, moves in a specific rhythm and resonates with a specific vibration. Each line thus has its own tone and each movement through the installation environment resonates it in its own way.

 

Veronika Šmírová (SK)

Veronika Šmírová pôsobila ako doktorandka v ateliéri Digitálnych médií na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením profesora Michala Murina. Vo svojej tvorbe vedie priamy dialóg s divákom, ktorý sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou jej umeleckého procesu. Autorkina prax sa vyznačuje interaktivitou a prácou s digitálnymi médiami. Jadrom jej umeleckého skúmania je prepojenie umenia a rôznych vedeckých disciplín, ich zákonitostí a procesuálne skúmanie faktov a aktuálnych lokálnych či globálnych problémov – interdisciplinarita. Venuje sa aj tvorbe dramatických a tanečných predstavení, kde vytvára projekcie ako súčasť scénografie, ako aj rôzne mappingy a animácie vo verejnom priestore.

Veronika Šmírová completed her doctoral studies in the Digital Media studio at the Academy of Arts in Banská Bystrica under the supervision of Prof. Michal Murin. In her work, she engages in a direct dialogue with the viewer, making him an integral part of the experience.

Her artistic approach is characterized by interactivity and the use of digital media. The core of her artistic research lies in the intersection of art and various scientific disciplines, exploring their principles, process-based examination of facts, and addressing current local and global issues—interdisciplinarity. She is also involved in the creation of theatre and dance performances, where she develops projections as part of scenography, as well as various videomappings and animations in public space.

Názov inštalácie: Fugit

Lokácia: Altánok v Sade SNP

Autor: Amador Artiga (ESP)

 

Imerzívna videoinštalácia “Fugit” pozýva divákov k pohlcujúcemu zážitku nepretržitého toku obrazov a zvukov. Zasadenosťou do kruhovej stavby altánku evokuje cyklické opakovanie pretrvávajúceho kruhového pohybu v prírode aj v ľudskom vedomí. Dielo inšpirované odstredivou silou a konceptom večného návratu vytvára multisenzorický zážitok, v ktorom sú diváci doslova obklopení vizuálnym a zvukovým rytmom, odrážajúcim neúprosné plynutie času a jeho tendenciu neustále unikať.

---

The site-specific video installation “Fugit” invites viewers into an immersive flow of images and sounds. Nested within the circular structure of the gazebo, it echoes the perpetual rhythms of nature and human thought. Inspired by centrifugal force and the idea of eternal return, the work envelops the audience in a visual and aural pulse, evoking the relentless passage of time and its ceaseless escape.

 

Amador Artiga (ESP)

Amador Artiga je multidisciplinárny umelec špecializujúci sa na vizuálnu dramaturgiu, design a produkciu video scén, digitálnu scénografiu a tvorbu inštalácií pre scénické umenia. Už viac ako 10 rokov sa venuje vizuálnej tvorbe – dizajnu aj obsahu – čím sa stáva vo svojej podstate režisérom svojich diel. Jeho prioritou je pochopenie, prijatie a transformácia konceptov a myšlienok do vizuálneho sveta. Je zamilovaný do pohybu bez ohľadu na jeho formu, a preto je možné v jeho tvorbe vidieť kúsky od živej akcie až po pohyblivú grafiku, stop motion. Nástroj je len nástroj – dôležité je posolstvo.

Pracoval pre súkromné spoločnosti a vládne inštitúcie v Španielsku, Francúzsku, USA a Českej republike, snažiac sa zachovať absolútnu lásku a oddanosť každému projektu, bez ohľadu na jeho rozsah.

---

Amador Artiga is a multidisciplinary artist specializing in visual dramaturgy, design and production of video, digital scenography and installation creation for the performing arts. He has been dedicated to visual creation – both design and content – for over 10 years, becoming essentially the director of his works. His priority is to understand, accept and transform concepts and ideas into the visual world. He is in love with movement regardless of its form, which is why in his work it is possible to see pieces from live action to moving graphics, stop motion. The tool is just a tool – the message is important.

He has worked for private companies and government institutions in Spain, France, USA and the Czech Republic, trying to maintain absolute love and dedication to each project, regardless of its scale.

Názov inštalácie: UNIVERSUM

Lokácia: Považská galéria umenia v Žiline

Autor: sedemminut (SK)

www.karelkarlossimek.eu

www.sedemminut.sk

UNIVERSUM je najnovší projekt slovenského svetelného dizajnéra sedemminut. „Svetelný orchester“, pozostávajúci z 50 osvetlených gúľ, ožíva v tme a naplno ukazuje svoj jedinečný charakter. Pomocou svetla a odrazov na vode vytvára umelec osobitý vesmír, ktorý vyzerá inak z každého uhla.

Prejdite sa mestom a nechajte sa očariť rytmom a harmóniou svetelného orchestra, kde pohyb svetla oživuje svoje okolie. V kombinácii s odrazmi na vodnej hladine dodáva táto svetelná inštalácia dynamiku inak stroho kamennému a takmer nehybnému prostrediu.

UNIVERSUM sa tak stáva svetelnou mapou, ktorá nás vedie k novým možnostiam a spôsobom, ako premeniť a využiť lokálne prostredie.

---

UNIVERSUM is the latest project by Slovak lighting designer sedemminut. The “light orchestra”, consisting of 50 illuminated spheres, coming to life in the dark and fully presenting its unique character. Using light and reflections on the water, the artist creates a unique universe that looks different from every angle.

Stroll through the city and be enchanted by the rhythm and harmony of the light orchestra, where the movement of light animates its surroundings. Combined with reflections on the water surface, this light installation adds dynamics to an otherwise stony and almost motionless environment.

UNIVERSUM becomes a light map that leads us to new possibilities and ways to transform and use the local environment.

 

sedemminut (SK)